PT Journal
AU Mojzisova, Z
TI Zmena strategii? Obraz Romov v slovenskej kinematografii v 90. rokoch minuleho storocia
SO ArteActa
PY 2022
BP 43
EP 57
VL 5
IS 1
DI 10.62804/aa.2022.003
DE film; identita; reprezentacia; Romovia; Romky; autorska strategia; stereotypy; 90. roky
AB Romske etnikum sa v slovenskej kinematografii objavovalo ci uz ako hlavna, alebo ako vedlajsia tema od roku 1950. Tieto filmove obrazy odzrkadluju nielen pristup konkretnych filmovych autorov a autoriek k romskym hrdinkam a hrdinom ich snimok, ale zrkadlia sa v nich aj postoje celej spolocnosti k romskemu etniku. Paternalisticke a asimilacne tendencie socialistickych vlad na nejaky cas ustupili obrodnemu procesu druhej polovice sestdesiatych rokov 20. storocia, potom sa opat vynorili v casoch tzv. "normalizacie" po okupacii Ceskoslovenska v roku 1968. Novembrova revolucia v roku 1989 ukoncila eru komunistickej totality a nastolila demokraticke ramce spravovania statu, spolocnosti, kultury. Novonadobudnuta sloboda odkryla mnohe spolocenske slabiny, medzi nimi vyrazne aj neustale narastajuci nacionalizmus a xenofobne nalady. Hoci sa slovenski filmari v devatdesiatych rokoch 20. storocia zaoberali romskou komunitou v nevelkom pocte titulov, daju sa vypozorovat ustalene i novovznikajuce autorske strategie v pristupe k filmovemu zobrazovaniu Romov a Romok.Studia sa pokusa prave tieto strategie pomenovat a charakterizovat, hladat ich stopy v minulosti a ukazat, v akej podobe sa neskor prejavili najma na filmoch Deti vetra (Martin Slivka, Lubomir Jan Slivka, 1990), Gemini (Pavol Gejdos ml., 1991), Na krasnom modrom Dunaji (Stefan Semjan, 1994), Cierne slovo / Kalo lav (Robert Kirchhoff, 1999).
ER