ArteActa 2022, 7:43-57 | DOI: 10.62804/aa.2022.003
Rómske etnikum sa v slovenskej kinematografii objavovalo či už ako hlavná, alebo ako vedľajšia téma od roku 1950. Tieto filmové obrazy odzrkadľujú nielen prístup konkrétnych filmových autorov a autoriek k rómskym hrdinkám a hrdinom ich snímok, ale zrkadlia sa v nich aj postoje celej spoločnosti k rómskemu etniku. Paternalistické a asimilačné tendencie socialistických vlád na nejaký čas ustúpili obrodnému procesu druhej polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia, potom sa opäť vynorili v časoch tzv. "normalizácie" po okupácii Československa v roku 1968. Novembrová revolúcia v roku 1989 ukončila éru komunistickej totality a nastolila demokratické rámce spravovania štátu, spoločnosti, kultúry. Novonadobudnutá sloboda odkryla mnohé spoločenské slabiny, medzi nimi výrazne aj neustále narastajúci nacionalizmus a xenofóbne nálady. Hoci sa slovenskí filmári v deväťdesiatych rokoch 20. storočia zaoberali rómskou komunitou v neveľkom počte titulov, dajú sa vypozorovať ustálené i novovznikajúce autorské stratégie v prístupe k filmovému zobrazovaniu Rómov a Rómok.
Štúdia sa pokúša práve tieto stratégie pomenovať a charakterizovať, hľadať ich stopy v minulosti a ukázať, v akej podobe sa neskôr prejavili najmä na filmoch Deti vetra (Martin Slivka, Ľubomír Ján Slivka, 1990), Gemini (Pavol Gejdoš ml., 1991), Na krásnom modrom Dunaji (Štefan Semjan, 1994), Čierne slovo / Kálo lav (Robert Kirchhoff, 1999).
Zveřejněno: 15. červen 2022 Zobrazit citaci
Tento článek je publikován v režimu tzv. otevřeného přístupu k vědeckým informacím (Open Access), který je distribuován pod licencí Creative Commons Attribution-NonCommercial 4.0 International License (CC BY-NC 4.0), která umožňuje nekomerční distribuci, reprodukci a změny, pokud je původní dílo řádně ocitováno. Není povolena distribuce, reprodukce nebo změna, která není v souladu s podmínkami této licence.